Kvantifikácia počtu dospelých pacientov s RET+ pokročilým nemalobunkovým karcinómom pľúc a pokročilým karcinómom štítnej žľazy v SR.

Martina Ondrušová¹, Martin Suchanský¹ , Martina Bónová¹

¹ Pharm-In, spol. s r. o., Bratislava

Zhubný nádor pľúc (diagnóza C34 podľa MKCH), ktorý patril k zriedkavým ochoreniam na začiatku 20. storočia, je v súčasnosti najčastejšou malignitou u mužov vo väčšine krajín sveta. Napriek pokrokom vo výskume prekročila epidemiologická závažnosť tohto ochorenia celosvetovo hranice tretieho milénia. U žien sa vyskytuje na 3. mieste, hneď po karcinóme prsníka a karcinóme kolorekta. Z histologického hľadiska tvoria majoritnú časť všetkých zhubných nádorov pľúc (približne 85 %) nemalobunkové karcinómy (NSCLC, non-small cell lung carcinoma). Medzi génovými zmenami sa najčastejšie detekuje mutácia p53, ktorá býva pri 80 % malobunkových a 50 % nemalobunkových nádorov. Často sa vyskytuje aj zvýšená expresia niektorých onkogénov zo skupiny c-myc. V 3 % až 7 % NSCLC prípadov je prítomná genetická mutácia génu ALK (kináza anaplastického lymfómu).

V celosvetových odhadoch IARC WHO pre r. 2020 predstavoval počet novodiagnostikovaných zhubných nádorov priedušnice, priedušiek a pľúc 1 435 943 u mužov (štandardizovaná incidencia priamou metódou na svetovú populáciu, ASR-W 31,5/100 000) a 770 828 u žien (ASR-W incidencia 14,6/100 000). ASR-W incidencia je teda z globálneho hľadiska výrazne vyššia u mužov ako u žien, a to až 1,86-násobne. ASR-W incidencia dosahuje najvyššie hodnoty v Polynézii (ASR-W muži: 53,0 a ženy: 21,7/100 000), Mikronézii (ASR-W muži: 51,3 a ženy: 24,6/100 000) a strednej a východnej Európe (ASR-W muži: 49,0 a ženy: 11,6/100 000), pričom najvyššia ASR-W incidencia u žien bola evidovaná v severnej Amerike (30,1/ 100 000). Karcinóm pľúc predstavuje 8,6 % z odhadu všetkých zhubných nádorov na svete v r. 2020 (u oboch pohlaví spolu), pričom na úmrtnosti sa podieľa v miere až 18,0 %.

Zhubné nádory štítnej žľazy (diagnóza C73 podľa MKCH) predstavujú relatívne vzácne onkologické ochorenie. Najčastejšie vychádzajú z epiteliálnych buniek štítnej žľazy, len malá časť vzniká z parafolikulárnych C-buniek (medulárny karcinóm). Nádory vychádzajúce z folikulárnych buniek sa delia podľa stupňa diferenciácie na diferencovaný karcinóm (papilárny a folikulárny), málo diferencovaný karcinóm a veľmi agresívny anaplastický karcinóm. Papilárny karcinóm predstavuje približne 80 % prípadov zhubných nádorov štítnej žľazy. Ženy sú postihnuté trikrát častejšie než muži, najčastejšie sa ochorenie vyskytuje vo vekovej kategórii 25-45 rokov. Hlavnými genetickými zmenami sú bodové mutácie génov BRAF, RAS a RET/PTC preskupenia. Folikulárny karcinóm tvorí približne 10 % karcinómov štítnej žľazy. V porovnaní s papilárnym karcinómom sa najčastejšie vyskytuje u pacientov o 10 rokov starších. Najčastejšími genetickými zmenami sú mutácie RAS génov a výskyt PAX8/PPARƴ preskupení. Medulárny karcinóm (MTC) je pomerne zriedkavý histologický typ, predstavuje asi 5-10 % všetkých zhubných nádorov štítnej žľazy. Môže sa vyskytovať sporadicky (75-80 %), alebo ako dedičná forma (20-25 %), ktorá je klasifikovaná do troch klinických subtypov – MEN2A, MEN2B (syndróm mnohopočetnej endokrinnej neoplázie) a familiárny medulárny thyroidálny karcinóm (FMTC). Genetickou príčinou dedičných foriem a polovice sporadických foriem sú mutácie v RET (Rearranged during Transfection) proto-onkogéne, ktorý je lokalizovaný na 10. chromozóme. Anaplastický karcinóm je veľmi agresívna malignita s obmedzenou diferenciáciou folikulárnych buniek, ktorý sa vyskytuje najmä u starých ľudí.

Karcinóm štítnej žľazy predstavuje najčastejší zhubný nádor endokrinného systému. Incidencia ochorenia za posledné 3 dekády stúpa celosvetovo, aj na Slovensku. Napríklad v USA u mužov vzrástla z hodnôt 2,3 na 4,2/100 000/rok a u žien z 5,9 na 11,7/100 000/rok. Na karcinóm štítnej žľazy zomiera približne asi 6 % pacientov, pričom rozdiely medzi pohlaviami sa vyrovnávajú. Pri včasnej diagnostike a správnej liečbe diferencovaného karcinómu je celková mortalita ešte nižšia.

V celosvetových odhadoch IARC WHO pre r. 2020 predstavoval počet novodiagnostikovaných zhubných nádorov štítnej žľazy 137 287 u mužov (štandardizovaná incidencia priamou metódou na svetovú populáciu, ASR-W 3,1/100 000) a 448 915 u žien (ASR-W incidencia 10,1/100 000), ASR-W incidencia je teda z globálneho hľadiska výrazne vyššia u žien ako u mužov, a to až 3,27-násobne. ASR-W incidencia dosahuje najvyššie hodnoty v Severnej Amerike (ASR-W muži: 6,3 a ženy: 18,4/100 000), Austrálii a Novom Zélande (ASR-W muži: 5,6 a ženy: 15,3/100 000) a východnej Ázii (ASR-W muži: 5,4 a ženy: 17,8/100 000), pričom najvyššia ASR-W incidencia u žien bola evidovaná v Polynézii (23,3/100 000). Karcinóm štítnej žľazy predstavuje 3,5 % z odhadu všetkých zhubných nádorov na svete v r. 2020 (u oboch pohlaví spolu) a 3 % všetkých novodiagnostikovaných zhubných nádorov v roku 2020 (u oboch pohlaví).

Cieľ: V etiológii mnohých zhubných nádorov sa uplatňujú génové poruchy, a preto sa v súčasnosti do popredia v manažmente pacientov dostáva inovatívna liečba ako napr. cielená genetická liečba, ktorá poskytuje možnosť selektívneho zacielenia terapeutických génov do nádorových buniek. Selperkatinib je indikovaný v monoterapii na liečbu dospelých s pokročilým nemalobunkového karcinómu pľúc, pozitívnym na RET fúzie, ktorí vyžadujú systémovú liečbu po predchádzajúcej liečbe imunoterapiou a/alebo chemoterapiou na báze platiny a na liečbu dospelých s pokročilým karcinómom štítnej žľazy pozitívnym na RET fúzie, ktorí vyžadujú systémovú terapiu po predchádzajúcej liečbe sorafenibom a/alebo lenvatinibom. Selperkatinib je indikovaný v monoterapii na liečbu dospelých a vo veku 12 rokov a starších s pokročilým RET-mutovaným medulárnym karcinómom štítnej žľazy, ktorí vyžadujú systémovú liečbu po predchádzajúcej liečbe imunoterapiou a/alebo chemoterapiou na báze platiny a na liečbu dospelých s pokročilým karcinómom štítnej žľazy pozitívnym na RET fúzie, ktorí vyžadujú systémovú terapiu po predchádzajúcej liečbe kabozantinibom a/alebo vandetanibom.

Cieľom predkladanej analýzy je zhodnotiť veľkosť celkovej cieľovej populácie pacientov s pokročilým nemalobunkovým karcinómom pľúc a pokročilým karcinómom štítnej žľazy, ktorá spĺňa indikačné kritéria pre liečbu selperkatinibom. Z tohto dôvodu sa zrealizovala deskriptívna epidemiologická štúdia z národných hard-dát doplnená o lokálne deskriptívne vstupy z výsledkov mikroskopických vyšetrení podľa druhu zhubného nádoru.

Materiál a metodika: Podklady pre výpočty deskriptívnej epidemiológie zhubných nádorov pľúc a štítnej žľazy sa získali z národných databáz a výstupov Národného onkologického registra (NOR) SR (sumárne z národného epidemiologického portálu zhubných nádorov, ktorý analyzoval dáta v r. 1968-2003 a bol dostupný do r. 2009 a ďalej z ročeniek NOR SR), zo Štatistického úradu SR, z údajov zdravotných poisťovní v SR zverejnených na portáli MZ SR a z celosvetových databázových výstupov IARC WHO o incidencii, mortalite, prevalencii a prežívaní pacientov. Na analýzu vývoja časového trendu incidencie a mortality v čase sa použil log-lineárny model joinpoint regresnej analýzy s využitím softvéru Joinpoint Regression Program. Na výpočet absolútnej prevalencie sa použil model založený na Weibullovom rozdelení, ktoré aproximuje prežívanie pacientov s karcinómom pľúc a štítnej žľazy. Do výpočtu sa vzala celá populácia prežívajúcich pacientov s karcinómom pľúc a štítnej žľazy. Zastúpenie klinických štádií sa spracovalo z dostupných národných dát (r. 1978-2012) a z predikcií (r. 2013 až 2020), pričom vývoj nezohľadňuje zmeny v TNM klasifikáciách. Zastúpenie podielov histologických podtypov jednotlivých zhubných nádorov a výskytu definovaných genetických mutácií sa prebralo z lokálnych epidemiologických štúdií týkajúcich sa daného zhubného nádoru.

Výsledky:
Deskriptívna epidemiológia zhubných nádorov pľúc v SR: Na Slovensku predstavoval karcinóm pľúc v poslednom štatisticky spracovanom a publikovanom r. 2012 druhý najčastejšie novodiagnostikovaný zhubný nádor u mužov a piaty u žien (s výnimkou nemelanómových nádorov kože). ASR-W incidencia karcinómu pľúc u mužov v SR počas celého sledovaného obdobia rokov 1968–2012 štatisticky nevýznamne stúpala s medziročnou priemernou zmenou 0,04 % (p>0,05) (AAPC). Štatisticky nesignifikantný nárast trendu incidencie u mužov počas celého sledovaného obdobia vysvetľuje analýza jednotlivých bodov zlomu v časovom trende, kde sa zistilo, že od roku 1971 do roku 1976 a od roku 1978 do roku 1986 incidencia štatisticky významne stúpala (APC 7,01 %, resp. 3,41 %), no od roku 1976 do roku 1979 a od roku 1986 do roku 2012 incidencia signifikantne klesala (APC −2,01 %, resp. −1,93 %) (p<0,05). ASR-W mortalita kopíruje krivky incidencie na mierne nižších hodnotách, zaznamenal sa štatisticky nesignifikantný nárast od r. 1968 až do posledného analyzovaného roku (medziročne o AAPC rovné 0,01 %). U žien v SR je situácia odlišná, ASR-W incidencia karcinómu pľúc počas celého sledovaného obdobia (roky 1968–2011) signifikantne stúpala v priemere o 1,67 % ročne (p<0,05) (AAPC), pričom najvyššie priemerné ročné zmeny boli evidované v rokoch 1980-1984 (APC 6,15 %) a v rokoch 2001-2012 (APC 5,06 %) (p<0,05). Mierny nesignifikantný pokles incidencie u žien bol zaznamenaný v období rokov 1968-1980 (APC -0,77 %). ASR-W mortalita v dôsledku ZN priedušiek a pľúc u žien v SR mala v sledovanom období rokov 1968–2020 štatisticky signifikantný rastúci trend o 1,09 % ročne (p<0,05) (AAPC). Hodnoty štandardizovanej incidencie karcinómu pľúc u mužov v SR vykazujú štatisticky signifikantne klesajúci trend od r. 1987, mortalita kopíruje krivky incidencie na mierne nižších hodnotách. Predikcia počtu novodiagnostikovaných prípadov ochorení pre r. 2021 predstavuje u oboch pohlaví spolu 3 113 prípadov (ASR-W incidencia 28,53/100 000). Odhad mortality pre r. 2020 predstavuje 2 041 prípadov (ASR-W mortalita 18,27/100 000) u mužov a žien (spolu).

Počet všetkých žijúcich pacientov s karcinómom pľúc (absolútna prevalencia) v r. 2012 v SR bol podľa údajov z NOR SR n=4 862 prípadov a predikcia ku koncu r. 2020 predstavuje n=5 232 chorých.

V rámci vývoja klinických štádií ochorenia sa u mužov v SR dlhodobo zaznamenáva nepriaznivý trend poklesu počtu novodiagnostikovaných ochorení karcinómu pľúc v I. a II. klinickom štádiu, relatívne stabilizované hodnoty v III. klinickom štádiu a signifikantný nárast počtov ochorení v IV. klinickom štádiu (pri súčasne klesajúcom podiele pacientov v nezatriedenom klinickom štádiu). U žien sa, naopak, zaznamenáva mierny nárast počtu ochorení diagnostikovaných v I. klinickom štádiu, na úkor II. klinického štádia, kde je počet pacientov minimálny. Počet ochorení v III. klinickom štádiu je dlhodobo stabilizovaný a podiel pacientok vo IV. klinickom štádiu prudko narastá. Nakoľko však nie je možné zohľadniť zmeny v jednotlivých používaných TNM klasifikáciách a zároveň NOR SR nepublikuje výsledky validácie vlastných dát, nie je možné analyzovať, do akej miery sa na týchto zmenách podieľajú systémové administratívne vplyvy alebo reálny vývoj klinických dát.

Pri výpočte veľkosti cieľovej populácie pacientov s pokročilým a metastatickým RET+ NSCLC sa do analýz konzervatívne prebrala celá prevalentná populácia pacientov so zhubnými nádormi pľúc, bez ohľadu na vekové kritériá (i napriek faktu, že selperkatinib je indikovaný až pacientom od 18. roku života). V rámci prevalentného ramena chorých sa taktiež konzervatívne predpokladala 100 % histologická verifikácia prípadov. Z tohto podielu predstavovali chorí s NSCLC podiel 80,05 % (n= 4 188). Nakoľko sa RET mutácie pri NSCLC v SR nevyšetrujú, resp. vyšetrujú sporadicky v jednotkách ročne, pre realistické určenie proporcie RET testovaných pacientov sa prevzal percentuálny podiel EGFR testovania v SR, ktorý je známy z rozsiahlej lokálnej štúdie a predstavoval 68,54 % (n=2 871). Na základe publikovaných údajov sa zistilo, že pri NSCLC sa RET pozitivity vyskytujú u max. 2 % chorých (n=57). Percentuálny podiel prevalentných pacientov s NSCLC podľa klinických štádií nie je v SR publikovaný národnými registrami. Preto sa prevzalo predikované podielové zastúpenie klinických štádií z výročných publikácií Českej onkologickej spoločnosti, podľa ktorých bolo v III. klinickom štádiu 17,99 % chorých (n=10) a v IV. klinickom štádiu 34,31 % pacientov (n=20). Podľa výsledkov celoslovenskej deskriptívnej štúdie bol podiel pacientov v IIIa. 34,03 % (n=4) a v IIIb. klinickom štádiu 65,97 % (n=7). V pokročilom štádiu (IIIb a IV) sa teda nachádza 27 pacientov. Podľa odhadu odborníkov je predliečených imunoterapiou alebo platinovou chemoterapiou 67,50 % pacientov (n=18).

V ramene novodiagnostikovaných pacientov so zhubnými nádormi pľúc sa rovnako aplikoval konzervatívny odhad 100 %-nej proporcie pacientov vo veku nad 18 rokov, avšak v prvom roku diagnostikovania tohto ochorenia podstúpilo podľa výsledkov rozsiahlej deskriptívnej štúdie len 77,42 % chorých (n=2 410) histologizáciu nálezu, zvyšní pacienti boli diagnostikovaní cytologicky a/alebo klinicky. Proporcia NSCLC predstavovala podiel 80,05 % (n=1 929), proporcia RET testovaných pacientov 68,54 % (n=1 322) sa prevzala ako maximálna proporcia EGFR testovania v SR. Na základe publikovaných údajov sa aplikovala proporcia 2 % (n=26) RET pozitívne testovaných pacientov s NSCLC. Z novodiagnostikovaných pacientov sa podľa predikcie publikovaných národných údajov pre r. 2021 v SR odhadla proporcia 21,05 % pacientov (n=6) v III. klinickom štádiu a 67,36 % pacientov (n=18) v IV. klinickom štádiu. Na základe výsledkov celoslovenskej deskriptívnej štúdie sa prevzal 34,03 % podiel pacientov (n=2) v IIIa. klinickom štádiu a 65,97 % podiel pacientov (n=4) v IIIb. klinickom štádiu. V pokročilom štádiu ochorenia (IIIb a IV) bolo teda 21 novodiagnostikovaných pacientov. Podľa odhadu odborníkov bolo predliečených imunoterapiou alebo platinovou chemoterapiou 65,05 % pacientov (n=14).

Veľkosť populácie pacientov s pokročilým RET+ NSCLC predstavuje v SR v odhadoch pre r. 2020 n=32 pacientov, z toho je približne 18 prevalentných pacientov a 14 novodiagnostikovaných pacientov. Pri prepočte na stredný stav dospelej populácie (4 431 608 dospelých obyvateľov v roku 2020) je pomer výskytu pacientov vhodných na liečbu ochorenia v zmysle registrovanej indikácie pri tomto konzervatívnom odhade 0,36:50 000, t. j. nižší ako 1:50 000. Tento odhad je však maximalistický, s umelo navýšenými podielmi RET testovaní na súčasnú úroveň EGFR testovania. (Tab. 1)

Tab.č.1: Výpočet veľkosti cieľovej populácie pacientov s pokročilým RET+ NSCLC vhodných na liečbu selperkatinibom v SR pre r. 2021, konzervatívny odhad.

*vzhľadom na nedostupnosť údajov o podiele testovaných pacientov sa vo výpočte cieľovej populácie konzervatívne predpokladalo so 100 % pretestovaním pacientov na RET mutácie
**nakoľko sa RET mutácie pri NSCLC na Slovensku nevyšetrujú, prípadne len sporadicky, bol konzervatívne aplikovaný podiel EGFR testovania

 Deskriptívna epidemiológia zhubných nádorov štítnej žľazy v SR: Karcinóm štítnej žľazy v poslednom štatisticky spracovanom a publikovanom r. 2012 predstavoval na Slovensku dvadsiaty ôsmy najčastejšie novodiagnostikovaný zhubný nádor u mužov a deviaty u žien (s výnimkou nemelanómových nádorov kože). ASR-W incidencia karcinómu štítnej žľazy u mužov v SR počas celého sledovaného obdobia rokov 1968–2012 štatisticky stúpala s medziročnou priemernou zmenou 2,86 % (p>0,05) (AAPC). ASR-W mortalita mala v sledovanom období 1968-2020 štatisticky signifikantný pokles o -1,16 % (p<0,05) (AAPC). U žien v SR je situácia odlišná, ASR-W incidencia karcinómu štítnej žľazy počas celého sledovaného obdobia (roky 1968–2012) signifikantne stúpala v priemere o 4,16 % ročne (p<0,05) (AAPC), pričom najvyššie priemerné ročné zmeny boli evidované v rokoch 1973-2005 (APC 3,59 %) a v rokoch 2005-2012 (APC 12,98 %) (p<0,05). Mierny nesignifikantný pokles incidencie u žien bol zaznamenaný v období rokov 1968-1973 (APC -3,66 %). ASR-W mortalita v dôsledku ZN štítnej žľazy u žien v SR mala v sledovanom období rokov 1968–2020 štatisticky signifikantný klesajúci trend o -2,20 % ročne (p<0,05) (AAPC). Hodnoty štandardizovanej incidencie karcinómu štítnej žľazy u oboch pohlaví v SR vykazujú štatisticky signifikantne rastúci trend od r. 1968, mortalita má naopak klesajúci trend. Predikcia počtu novodiagnostikovaných prípadov ochorení pre r. 2021 predstavuje u oboch pohlaví spolu 759 prípadov (ASR-W incidencia 9,58/100 000). Odhad mortality pre r. 2020 predstavuje 39 prípadov (ASR-W mortalita 0,31/100 000) u mužov a žien (spolu).

Počet všetkých žijúcich pacientov s karcinómom štítnej žľazy (absolútna prevalencia) v r. 2012 v SR predstavoval podľa údajov z NOR SR 4 767 prípadov a predikcia ku koncu r. 2020 predstavuje 7 397 chorých.

V rámci vývoja klinických štádií ochorenia sa u mužov v SR zaznamenáva nárast počtu novodiagnostikovaných ochorení karcinómu pľúc v I. klinickom štádiu, relatívne stabilizované hodnoty v II. a III. klinickom štádiu a mierny nárast počtov ochorení v IV. klinickom štádiu (pri súčasne klesajúcom podiele pacientov v nezatriedenom klinickom štádiu). U žien sa zaznamenáva signifikantný nárast počtu ochorení diagnostikovaných v I. klinickom štádiu, mierny pokles počtov ochorení v II. a III. klinickom štádiu. V IV. klinickom štádiu je zaznamenaný taktiež pokles počtu ochorení, kde je počet pacientiek minimálny.

1) Papilárny karcinóm, folikulárny karcinóm, málo diferencovaný karcinóm a karcinóm štítnej žľazy inak nešpecifikovaný.
Pri výpočte veľkosti cieľovej populácie pacientov s pokročilým a metastatickým RET+ papilárnym karcinómom, folikulárnym karcinómom, málo diferencovaným karcinómom a karcinómom štítnej žľazy inak nešpecifikovaným sa do analýz konzervatívne prebrala celá prevalentná populácia pacientov so zhubnými nádormi štítnej žľazy v SR v roku 2020. Predpokladala sa 98,40 % proporcia pacientov (n=7 279) vo veku nad 18 rokov na základe podielového rozdelenia jednotlivých vekových kategórií u novodiagnostikovaných prípadov. Podľa výsledkov celoslovenskej deskriptívnej štúdie predstavoval podiel pacientov s folikulárnym, papilárnym, málo diferencovaným karcinómom a karcinómom inak nešpecifikovaným 90,38 % pacientov (n=6 578). Konzervatívne sa predpokladala 100 % proporcia pacientov RET testovaných, keďže aktuálne podiely testovania RET mutácie na Slovensku sú podhodnotené (aj z dôvodu nedostupnej cielenej liečby.) Na základe publikovaných údajov sa na proporciu RET pretestovaných pacientov aplikovala proporcia 20 % RET pozitívnych výsledkov (n=1 316). Percentuálny podiel prevalentných pacientov podľa klinických štádií nie je v SR národnými registrami publikovaný. Preto sa konzervatívne prevzalo predikované podielové zastúpenie klinických štádií u novodiagnostikovaných prípadov, kde bol podiel pacientov v III. klinickom štádiu 10,10 % pacientov (n=133) a v IV. klinickom štádiu 8,10 % (n=107). Pretože nie sú dostupné detailnejšie údaje, považovali sa za pokročilé ochorenie celé štádium III a štádium IV (spolu 240 pacientov). Podľa publikovaných údajov NCZI bolo v roku 2020 celkovo liečených 4,17 % pacientov (n=10) sorafenibom a/alebo lenvatinibom.

V ramene novodiagnostikovaných pacientov sa na základe rozdelenia jednotlivých vekových kategórií aplikoval predpoklad 98,40 %-nej proporcie pacientov (n=747) vo veku nad 18 rokov. Podľa výsledkov celoslovenskej deskriptívnej štúdie predstavoval podiel pacientov s folikulárnym, papilárnym, málo diferencovaným karcinómom a karcinómom inak nešpecifikovaným 90,38 % pacientov (n=675). Konzervatívne sa odhadla 100 % proporcia pacientov RET testovaných. Na základe publikovaných údajov sa predpokladala proporcia 20 % RET pozitívne testovaných pacientov (n=135). Z novodiagnostikovaných pacientov sa podľa predikcie publikovaných národných údajov pre r. 2021 v SR odhadla proporcia 10,10 % pacientov (n=14) v III. klinickom štádiu a 8,10 % (n=11) pacientov v IV. klinickom štádiu. Tieto štádiá sa považovali za pokročilé ochorenie (spolu 25 pacientov). Podľa publikovaných údajov NCZI bolo v roku 2020 liečených sorafenibom a/alebo lenvatinibom 4,17 % pacientov (n=1).

Veľkosť populácie pacientov s pokročilým RET+ folikulárnym, papilárnym, málo diferencovaným karcinómom a karcinómom štítnej žľazy inak nešpecifikovaným predstavuje v SR v odhadoch pre r. 2020 n=11 pacientov, z toho je približne 10 prevalentných pacientov a 1 novodiagnostikovaný pacient. Pri prepočte na stredný stav dospelej populácie (4 431 608 dospelých obyvateľov v roku 2020) je pomer výskytu pacientov vhodných na liečbu ochorenia v zmysle registrovanej indikácie pri tomto konzervatívnom odhade 0,12:50 000, t. j. nižší ako 1:50 000. Tento odhad je však maximalistický, s umelo navýšenými podielmi RET testovaní na 100 % všetkých prípadov a preto je v reálnej praxi pravdepodobne nedosiahnuteľný. (Tab. č. 2)

Tab.č.2: Výpočet veľkosti cieľovej populácie pacientov s pokročilým RET+ folikulárnym, papilárnym, málo diferencovaným karcinómom ŠŽ a karcinómom ŠŽ inak nešpecifikovaným vhodných na liečbu selperkatinibom v SR pre r. 2021, konzervatívny odhad.

*vzhľadom na nedostupnosť údajov o podiele testovaných pacientov sa vo výpočte cieľovej populácie konzervatívne predpokladalo so 100 % pretestovaním pacientov na RET mutácie

2) Medulárny karcinóm štítnej žľazy
V ramene prevalentných pacientov sa na základe podielového rozdelenia jednotlivých vekových kategórií u novodiagnostikovaných prípadov predpokladal 99,5 % proporcia pacientov (n=7 360) vo veku nad 12 rokov. Podľa výsledkov celoslovenskej deskriptívnej štúdie predstavoval podiel pacientov s medulárnym karcinómom 4,80 % pacientov (n=353). Konzervatívne sa predpokladala 100 % proporcia pacientov RET testovaných. Na základe publikovaných údajov sa aplikovala proporcia 50 % RET pozitívne testovaných pacientov (n=177) s medulárnym karcinómom štítnej žľazy. Percentuálny podiel prevalentných pacientov podľa klinických štádií sa konzervatívne prevzal z predikovaného podielového zastúpenia klinických štádií novodiagnostikovaných prípadov, kde bol podiel pacientov v III. klinickom štádiu 10,10 % pacientov (n=18) a v IV. klinickom štádiu 8,10 % (n=14). Pretože nie sú dostupné detailnejšie údaje, považovali sa za pokročilé ochorenie celé štádium III a štádium IV (spolu 32 pacientov). Podľa publikovaných údajov NCZI bolo v roku 2020 liečených kabozantinibom a/alebo vandetanibom 34,38 % pacientov (n=11).

V ramene novodiagnostikovaných pacientov sa v odhade použil predpoklad 99,50 %-nej proporcie pacientov (n=755) vo veku nad 18 rokov na základe podielového rozdelenia jednotlivých vekových kategórií. Na základe výstupov celoslovenskej deskriptívnej štúdie predstavoval podiel pacientov s medulárnym karcinómom 4,80 % pacientov (n=36). Konzervatívne sa aplikovala 100 % proporcia pacientov RET testovaných. Na základe publikovaných údajov sa predpokladala proporcia 50 % RET pozitívne testovaných pacientov (n=18). Z novodiagnostikovaných pacientov sa podľa predikcie publikovaných národných údajov pre r. 2021 v SR odhadla proporcia 10,10 % pacientov (n=2) v III. klinickom štádiu a 8,10 % pacientov (n=1) v IV. klinickom štádiu. Tieto štádiá sa považovali za pokročilé ochorenie (spolu 3 pacienti). Podľa publikovaných údajov NCZI bolo v roku 2020 liečených cabozantinibom a/alebo vandetanibom 34,38 % pacientov (n=1).

Veľkosť populácie pacientov s pokročilým a metastatickým RET+ medulárnym karcinómom štítnej žľazy predstavuje v SR v odhadoch pre r. 2020 n=12 pacientov, z toho je približne 11 prevalentných pacientov a 1 novodiagnostikovaný pacient. Pri prepočte na stredný stav populácie viac ako 12-ročných (4 756 810 obyvateľov vo veku nad 12 rokov v roku 2020) je pomer výskytu pacientov vhodných na liečbu ochorenia v zmysle registrovanej indikácie pri tomto konzervatívnom odhade 0,13:50 000, t. j. nižší ako 1:50 000. Tento odhad je taktiež maximalistický, s umelo navýšenými podielmi RET testovaní a preto je v reálnej praxi pravdepodobne nedosiahnuteľný. (Tab. č. 3)

Tab.č.3: Výpočet veľkosti cieľovej populácie pacientov s pokročilým RET+ medulárnym karcinómom ŠŽ vhodných na liečbu selperkatinibom v SR pre r. 2021, konzervatívny odhad.

*vzhľadom na nedostupnosť údajov o podiele testovaných pacientov sa vo výpočte cieľovej populácie konzervatívne predpokladalo so 100 % pretestovaním pacientov na RET mutácie

Záver: V predkladanej deskriptívnej štúdii sa analyzovala celková cieľová populácia pacientov vhodná na liečbu selperkatinibom podľa aktuálne platnej indikácie.

Posledná aktualizácia: 20.08.2021